Maroš Berák:

Dobrý dokument je ľahostajným pozorovaním 

Dokumentarista Maroš Berák nakrúcal film Sprisahanie šedej rasy 6 rokov. Nakrútil ho bez grantov, na kolene. Kritizuje systém komisií, umenie podľa neho nie je demokratické. Nepripúšťať existenciu UFO je podľa neho iracionálne. 

Ako dlho si nakrúcal? 

Šesť rokov, ale nie je to žiadna cnosť. Raz neboli peniaze, potom čas, energia. Keď robíš v televízii, nemáš energiu robiť nič iné. Hodinový diel sa nakrúca jeden deň. 

Ako dlho trvala postprodukcia? 

S materiálom sa borím dlho, kým zistím, čo má ísť cez palubu. Strihal som asi rok. Keby som mal strihača, nedoplatím sa. 

Celý film vznikal bez grantov. Prečo?

Lebo som nedostal. Ale som žiadal. Keď sú peniaze aspoň na kameramana, tak je to dobré. Dobrý kameraman si ale za deň zoberie aj štyristo eur.  

Čo vadilo grantovej komisii?  

Už si nepamätám. 

Je podľa teba v grantovej politike na Slovensku problém? 

Princíp komisie je nešťastný, pretože nepripúšťa individuálnu zodpovednosť. Navyše, nesedia tam žiadni géniovia, ale mnohokrát autori, ktorí sú menej úspešní ako žiadatelia. V Českej televízii kedysi fungoval systém produkčných skupín. Šéf produkčnej skupiny niesol za zlý projekt zodpovednosť. Komisia v umení je zlý princíp. Celá Európska únia je postavená na komisiách. Kto je to komisia? Nejaký abstraktný pojem. Komisia spriemeruje názor priemerných ľudí. Dvakrát som bol v komisii na festivaloch a vždy to dopadlo tak, že vyhral film, ktorý vadil najmenej. Umenie nie je demokratické. 

Aké kritérium podľa teba reprezentuje divák? 

Väčšinu slovenských filmov diváci spontánne odmietajú. Vypadli z hry. Producent žiadneho diváka nepotrebuje. Audiovizuálny fond mu zaplatí výrobu a ešte aj distribúciu. A aj tak to diváci nechcú. Takto kinematografia fungovať nemôže. Bez nadšeného diváka to nemá zmysel. 

Okrem toho, že Sprisahanie šedej rasy vznikalo bez grantov, je aj bez komentára. Si známy tým, že komentár v dokumentárnom film považuješ za manipulatívny. Prečo? 

V autorskom dokumente je komentár barličkou, ktorá divákovi podsúva názor. Nie je to kinematografický prostriedok. Keď pracujem bez neho, núti ma to viac pracovať s obrazom. Divák je zároveň sám nútený zachovať nejaký postoj. Kinematografia je úplne iný systém vyjadrovania ako slová a pojmy. Oslobodzuje nás od pasce pojmového myslenia. Niekto niečo povie, potom sa o tom polemizuje, je to také buď - alebo. Kinematografia nie je buď - alebo. Nemala by byť. 

Kreatívne sa však s komentárom pracovať dá. 

Áno, a niekedy je to ešte ťažšie. Zuzana Piussi nakrútila výborný film s komentárom - Kuracia láska.  

A nie je manipulatívny aj výber a radenie nakrúteného materiálu, strih? 

Je, samozrejme. Film je manipulatívny. Môj štýl je viac manipulovať strihom, než komentárom. 

Vrátim sa k tomu buď - alebo. V tvojom filme buď bude niekto s teóriami ufológov súhlasiť alebo nie. 

Ako môžete súhlasiť alebo nesúhlasiť s konkrétnym zážitkom človeka? Človek taký je. Nemôžete poprieť jeho existenciu. 

Takže je hlúposť sa ťa pýtať či súhlasíš alebo naopak? 

To je ich videnie sveta, nie moje. Musíme to prijať. Takáto interpretácia je ich názorom, ja to môžem akurát ukázať. Ja témou UFO nežijem, potreboval som nájsť ľudí, ktorí áno. Ja som dokumentarista, musím byť mimo tej témy. Chcem to len zachytiť. 

Takže si ako dokumentarista odmietol konfrontovať ich s tým, že to, čo tvrdia, je častokrát úplne iracionálne? 

Nie je to úplne iracionálne. Žiadny mýtus nie je iracionálny, ako ukázal aj Lévi-Strauss. Keď berieme UFO ako mýtus vesmírneho veku, je strašne zaujímavé skúmať jeho invarianty. 

Nedá sa mýtus obrátiť, poukázať na trhliny v jeho argumentácii? 

Kresťanov sa tiež nepýtame, odkiaľ majú fakty o Kristovi, či sú naozaj overené. Konfrontovali ste niekedy evanjeliá s realitou? Je to otázka viery a presvedčenia. Mňa UFO zaujíma, lebo je výpoveďou o dobe, ktorú žijeme. Či veríte v UFO alebo nepoškvrnené počatie Panny Márie, je to rovnako iracionálne. Viera je vždy iracionálna. Ten finančník vystupujúci v mojom filme má skúsenosť s nejakým systémom. Potreboval ho nejako intelektuálne uchopiť. Jemu tá teória o reptiliánskej rase dáva zmysel, lebo vysvetľuje jeho osobnú skúsenosť.

Sú medzi ufológmi xenofóbovia? 

V určitej miere tam je niečo, ako galaktický rasizmus medzi vesmírnymi rasami. My sme z inej rasy ako reptiliáni, hoci sa podobáme. 

Ty si vyštudoval filozofiu, nesnažíš sa spieť k tomu racionálnemu? 

Racionálnym ďaleko nepostúpite. Nakoniec musíte akceptovať veci, ktoré sú otázkou viery. UFO ma baví, je v ňom určitá romantika. Vyrastal som na Spielbergovi. 

Si fanúšik Akty X?  

Nie. Ale Twin Peaks áno. Major Briggs údajne pracoval v Modrej knihe. Akty X sú príliš doslovné. Bol to tvrdý biznis, vycítil niečo, čo ľudí zaujímalo.  

A nechceš aj ty, aby tvoj film o UFO ľudí zaujímal?  

Určite. Môj film skúma život. My nevieme, čo je život. Naivne sme verili, že sme vrcholom evolúcie.  

Takže pripúšťaš existenciu UFO. 

Nepripúšťať je iracionálne. Z reality vnímame len výsek, inak by sme sa zbláznili. Za ňou je niečo vzrušujúce. Mňa zaujíma, čo je život. Film má skúmať život ako taký. Toto je môj výskum života. 

Myslíš si, že spoločnosť má právo vysmievať sa z ufológov?  

Nie. Takisto by sme sa mohli vysmievať z kresťanov či moslimov. Ufológia napokon eviduje stovky prípadov zaznamenaných v Modrej knihe.  

Čo presne to je tá Modrá kniha?  

Projekt amerického vojenského letectva zameraný na výskum UFO, ktorý prebiehal v rokoch 1951 až 1969. Skúmali prípady UFO s cieľom nejako ich vysvetliť. Vtedy bola v Amerike okolo UFO povedzme, že mierna masová psychóza. Riešili hlavne, či je UFO hrozbou pre národnú bezpečnosť USA. Ľudia, ktorí v Modrej knihe pracovali o tom potom písali knihy, ako napríklad Dr. Allen Hynek alebo kapitán Edward Ruppelt. V odtajnených archívoch CIA tiež nachádzame prípady UFO. Modrá kniha bol čiastočne verejný projekt, najzaujímavejšie prípady boli v úplnom utajení. Slávnym prípadom je Rendleshamský les v Británii. Či sú to mimozemšťania, to je otázne, existenciu UFO však nemôžeme poprieť. Je to niečo, čo sa vymyká našim vysvetleniam. Sú ľudia, ktorí prišli do Modrej knihy vyvrátiť mýtus UFO a odchádzali ako presvedčení o jeho existencii. Vo Francúzsku bol Jean-Jacques Velasco, ktorý viedol výskum pre francúzske vojenské letectvo a nakoniec tiež konvertoval k ufológii. Fenomén UFO skrátka poprieť nemôžeme, akurát pri ňom zlyhávajú naše racionálne vysvetlenia. Ufológii by som nevyčítal, že je úplne iracionálna alebo, že má nejaký falošný predmet výskumu. Je tam nejaká báza, ktorá je zaujímavá. 

Čo si o filme myslia jeho protagonisti? 

Sú s ním stotožnení. Peter Paulík bol trochu nešťastný, že sa ocitol v spoločnosti špekulantov o mimozemských rasách. Jeho zaujímajú skôr fyzikálne otázky, technické parametre. Nemá rád, keď sa ufológia dostáva do polohy debát o reptiliánoch a „šedivých”.  

Mal si nejakého dramaturga? 

Áno, Jána Boleslava Kladiva. Na jeho podnet som napríklad z filmu vyhodil celú jednu ezoterickú líniu. Súčasťou fenoménu UFO je totiž aj ezoterika. Podľa Kladiva to tam nepatrilo, tá bola pritom najvtipnejšia, ale nešlo mi len o to, aby sa divák zabával. Ezoterici sa prisali na UFO. Nemám rád ezoteriku a som rád, že môj film nemá tento rozmer.

Čo chystáš ďalej? 

Chcem robiť film o posmrtnom živote. 

To je pre teba niečo bytostné? 

Nie. Práveže nie. Dokumentárny film je dobrý, keď je ľahostajným pozorovaním.

Autor: Matej Sotník